Centrum pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie Myjava

Poruchy príjmu potravy

potrava.jpg

Hovorme s našimi deťmi o tele, sebaprijatí a skutočných hodnotách....

,,Všetko čo je v človeku krásne, je očami neviditeľné“

(Antoine de Sainte – Exupéry)

Poruchy príjmu potravy sú fenoménom, ktorému bola v posledných rokoch venovaná veľká pozornosť, či už v odborných publikáciách alebo v médiách. V neposlednom rade sa s ňou stretávame nielen sprostredkovane, ale priamo i v našej praxi. Pozornosť je zaslúžená keďže sa jedná o závažný problém postihujúci telo i dušu.

V našich zemepisných šírkach je štíhlosť synonymom úspechu, šťastia a spokojnosti. Je spájaná s pozitívnymi charakterovými vlastnosťami, schopnosťou sebaovládania a fyzickou príťažlivosťou. Je paradoxné, že na jednej strane lekári stále častejšie varujú pred nárastom obezity a zdravotnými rizikami s nimi spojenými, a na druhej strane pribúda ľudí, ktorí si ničia zdravie v túžbe po dokonalej postave. Zdravý životný štýl sa stáva novodobým trendom a predovšetkým mladí ľudia sú zahltení informáciami, ktoré nevedia triediť. Je správne a prospešné viesť deti od útleho veku k zdravému spôsobu stravovania. Jedno z najväčších rizík však predstavuje posúdenie hranice čo je zdravé a čo už je chorobné. Kedy sa zo snahy o zdravý spôsob života stane posadnutosť, zo športu droga z jedla najväčší nepriateľ ? Nebezpečenstvo tkvie v tom, že je táto hranica veľmi krehká a nie presneohraničená.

Najviac ohrozenými nespokojnosťou s vlastným telom sú dievčatá a chlapci vobdobí adolescencie. Stravovacie poruchy väčšinou prichádzajú v tomto vývinovom štádiu, ktoré kladie na jedinca zvýšené nároky. Životné témy v tomto období sa často sústreďujú na hľadanie odpovedí na otázky ,,Kto vlastne som?“ ,,Aký je môj zmysel života ?“ ,,Kam v živote smerujem ?“. Hľadanie vlastnej identity je jednou z ústredných tém tohto obdobia. Adolescent sa ocitá na rozmedzí detského sveta (výsady, práva) a sveta dospelých (povinnosti, zodpovednosť), čo môže prinášať problémy so zakotvením a rozporuplné postoje. Objavenie sekundárnych pohlavných znakov, prudké zmeny telesného schématu, sa môžu u niektorých jedincov stať zdrojom úzkosti a sú negatívne vnímané častejšie u dievčat.V súčasnosti sa však veková hranica vzniku týchto ochorení posúva aj do obdobia včasnej puberty.Medzi najčastejšie popisované poruchy príjmu potravy patrí mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatovité prejedanie. Všetky spojuje nespokojnosť so sebou, ktorá je vyjadrená predovšetkým cez nespokojnosť s vlastným telom. Prítomný je strach z obezity a obavy o svoj vzhľad.

            V prípade mentálnej anorexie a bulímie platí, že predchádzať rozvoju nebezpečných postojov a návykov je jednoduchšie, než ich neskôr meniť a liečiť. Keďže sa veková hranica vzniku porúch príjmu potravy znižuje je vhodné, aby rodičia odmalička učili deti spoznávať vlastné telo, jeho časti, rozmery, funkcie a potreby. Tak, aby boli neskôr psychicky pripravené na zmeny, ktoré nastávajú v priebehu rastu a predovšetkým dospievania. Deti by mali chápať, že to, čo sa s ich telom v priebehu dospievania deje je normálnym procesom. Rodičia by sa mali vyhýbať výrokom typu: „Budem ťa milovať viac, ak schudneš“, „Nejedz toľko, snaž sa vojsť do užších šiat“... Takéto výroky môžu byť v kritickom vekovom období veľmi zraniteľné, krutéa glorifikujú štíhlosť. S deťmi by mali viesť diskusiu o nebezpečenstvách diét, o možnostiach mierneho cvičenia, o vhodných a nevhodných spôsoboch stravovania. Osobitnú pozornosť je vhodné venovať aj rozhovorom o skreslenom vnímaní reality, pre ktoré vytvárajú priestor sociálne siete (celebrity ako vzor, nereálne úpravy fotiek). V tomto smere sa javí ako dôležitá aj výchova chlapcov a ich poučenie o rôznych typoch násilia voči ženám, s ktorým súvisia aj nevhodné pripomienky k telesnej hmotnosti.

Rodičia by malibyť pre svoje deti vzorom čo sa týka správnej životosprávy. Najlepším protijedom proti nezmyselným diétam a narušenému vnímaniu svojho tela je podpora a zvyšovanie sebadôvery, sebahodnoty.

Čo považujeme v správaní detí za varovné signály ? 

  • Zmeny v stravovacích návykoch. Dieťa prestáva jesť jedlá, ktoré považuje za výdatné alebo nezdravé (napr. sladkosti, pečivo, prílohy, mäso).
  • Výkyvy hmotnosti, rapídne zníženie hmotnosti.
  • Jedlu a telesnej hmotnosti venujú nadmernú pozornosť, časté váženie sa.

  • Vynechávanie jedál v určitom čase (napr. obed, večera). Argumentácia, že nemajú na jedlo čas, chuť, vyhýbanie sa spoločnému stolovaniu. Vyhýbanie sa jedeniu na verejnosti, návštevy reštaurácie.

  • Pri jedle vyzerajú napäto, strnule a vystrašene.
  • Zmeny v správaní pri jedle, ale i tempe jedenia. Porovnávanie sa s ostatnými koľko toho zjedia ostatní. Veľmi pomalé jedenie, krájanie jedla na miniatúrne kúsky, prehliadanie si jedla, tak, že sa nestihnú najesť v čase kedy ostatní.
  • Narastajúca telesná aktivita, intenzívna potreba stále niečo robiť, cvičiť, spotiť sa.
  • U dievčat si treba všímať akékoľvek zmeny menštruačného cyklu (nepravidelnosť, absencia menštruácie).
  • Precitlivelé reakcie viazané na tému stravovania. Pokiaľ je dieťa ,,nútené“ jesť reaguje odporom, hystériou, podráždenosťou alebo emočným vydieraním.
  • Stravovanie osamote, miznutie zásob jedla, vyhadzovanie jedla.
  • Nápadné používanie toalety po konzumácii jedla.
  • Zmena chutí, po jedle sa dieťaťu často urobí zle, ľahko sa cítia prejedene. Porcie jedla sa nápadne zmenšujú. 
  • Únava, nesústredenosť, zmeny nálad, uzavieranie sa pred okolitým svetom, strata záujmu o okolie. 
  • Zmeny na tele: bledá, suchá alebo aj aknózna pokožka, zvýšené padanie vlasov, kazivosť zubov...

(*pozn. voči týmto prejavom buďme vnímaví a obozretní, ale stanovenie diagnózy prenechajme odborníkovi – lekár, psychiater, psychológ)

V prípade podozrenia, že by sa u vášho dieťaťa mohlo jednať o prítomnosť poruchy príjmu potravy je vždy nutné kontaktovať detského lekára, ktorý navrhne ďalšie varianty a možnosti diagnostiky a liečby. V komunikácie s dieťaťom je vhodné úprimne vyjadriť svoje pocity a obavy napr. ,,V poslednom období si veľa schudla, hovorím to pretože mám obavy o tvoje zdravie“... ,,Mám o teba starosti, pretože mám za teba zodpovednosť“. Úvodný rozhovor na túto tému treba viesť veľmi citlivo. Vždy je dôležité, aby dieťa cítilo vašu podporu. Užitočné informácie môžete získať aj prostredníctvom webových stránok, ktoré majú odbornú garanciu (www.anabell.sk, www.idealni.cz, www.asociaceppp.eu).

Krch, F. D. 2010. Mentální anorexie. Praha: Portál, 2010. ISBN 978-80-7367- 807-4 s. 29-30

Mgr. Katarína Hučková

CPPPaP Myjava