Centrum pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie Myjava

Vieme o šikane už všetko?

sikana.jpg


Čo je šikana?

Pod pojmom šikanovanie si každý z nás predstavuje neprimerané správanie jedného alebo viacerých žiakov (agresor/i) voči inému žiakovi (obeť), ktorých cieľom je najmä ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie. Je to bežný jav, o ktorom je potrebné hovoriť a nezatvárať pred ním oči. Deje sa skôr vo väčších kolektívoch, kde je väčšia anonymita ako v menších školách a triedach, kde sa často ľudia poznajú osobne.

Kto je obeť a kto agresor?

Častokrát máme tendenciu vidieť veci čierno-bielo a škatuľkovať ľudí. Deje sa to aj pri šikane, kedy máme pocit, že obeť je slabá, nevie sa brániť a agresor je veľký, silný, bezcitný človek, ktorému na ničom nezáleží. Je to však skutočne tak? Prečo sa agresor správa mocensky? A čo svedkovia šikany?

Obeť:

Obeťou šikany môže byť ktokoľvek. Ohrozené bývajú často deti, ktoré už sú dlhšie objektom agresie iných, deti s určitou odlišnosťou, či už mentálnou alebo fyzickou, deti, ktoré prišli z iného kolektívu, ale aj úspešní žiaci, ktorí v niečom vynikajú (prospech, školský úspech, dobrý vzťah s pedagógom).Veľmi často sa stáva, že obeťami šikany sú deti pochádzajúce z rodín so slabým socioekonomickým statusom, kde býva vyššia miera tolerancie násilia a menšia možnosť, že takýto rodičia budú dieťa ochraňovať. V zásade akákoľvek inakosť dieťaťa (v zmysle napr. etnickej príslušnosti, vierovyznania, národnosti, štýlu obliekania, introverzie, výzoru...) sa môže stať spúšťačom pre jeho šikanovanie.

Agresor:

Agresori majú znížené schopnosti viesť dobré sociálne vzťahy a riešiť vlastné sociálne problémy. Odborníci sa zhodujú na tom, že aktéri šikanovania mávajú vo všeobecnosti negatívne postoje voči sebe aj voči ostatným, vyrastajú zväčša v problémových rodinách a trpia nedostatkom rodičovskej lásky a pozornosti. Školu vnímajú rovnako negatívne. Často majú veľmi nízku schopnosť empatie.

Za šikanou môžeme hľadať viaceré dôvody: môže ísť o skryté rodinné problémy (násilie v rodine, týranie, zneužívanie, veľmi autoritatívny rodič, rozvod, úmrtie alebo prírastok..), túžbu po moci a pozornosti, agresor chce manipulovať druhými, mať nad nimi prevahu, cíti potešenie, keď iní trpia, pocity menejcennosti, frustrácie, osamelosti, nudy.. Častokrát začne šikanovať žiak zo strachu, aby sa sám nestal obeťou šikany (nájde si niekoho slabšieho, na koho sa zamerá pozornosť).

Čo je a čo nie je šikana?

V každej triede vznikajú konflikty medzi žiakmi a je to normálne. Žiaci sa hádajú, posmievajú sa navzájom, dávajú si rôzne prezývky, niekedy sa aj pobijú. Nie každé takéto správanie môžeme označiť ako šikanovanie. Na odhalenie šikany musíme citlivo pristupovať, všímať si vzťahy v triede a jej klímu. Niekedy sa žiaci len „doberajú“ a ich správanie nesúvisí s cieleným ubližovaním. Tu je tenká hranica, ktorú treba sledovať. Pokiaľ dané správanie žiakovi neubližuje (fyzicky či psychicky), nemôžeme hovoriť o šikane. Preto je niekedy ťažké odhaliť ju v prvotných fázach, kedy sa často obeť „tvári“, že je všetko v poriadku. Keď ale nevie situáciu riešiť sám a nepožiada o pomoc, môže správanie agresora/agresorov gradovať.

Etapy šikanovania

Šikana má svoje etapy a čím skôr sa odhalí, tým skôr a jednoduchšie vieme správanie žiakov usmerniť.

Prvá etapa šikanovania sa začína „nevinným“ ostrakizmom – ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním, braním desiatej alebo iných vecí. Ak sa obeť nedokáže brániť a nepožiada o pomoc, prechádza šikana do ďalšej fázy, v ktorej sa začína objavovať fyzická agresia – potkýnanie, strkanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie za vlasy, bitky, facky,... Ak pedagóg alebo rodič nezasiahne, prechádza šikana do tretej etapy, v triede sa vytvorí jadro – k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch až troch žiakov, ktorí postupujú cielene a systematicky. Títo agresori si svojimi činmi neustále dokazujú svoju moc a uplatňujú ju nielen na jednu obeť, ale aj na iných spolužiakov. V štvrtej etape sa k agresívnej skupine pridávajú ďalší, zvyšok triedy začína obeť ignorovať, vylučovať zo svojej spoločnosti alebo sa zúčastňovať na šikanovaní. Šikanovanie sa v tejto triede akceptuje ako normálne správanie a má každodenný charakter. V poslednej piatej etape strácajú agresori aj posledné zábrany a riešenie stojí veľa energie, je potrebná pomoc odborníkov.

Ako odhaliť šikanu?

Množstvo šikanovaných detí z rôznych dôvodov nevolá o pomoc. Či už cítia pocity hanby, viny, strachu, alebo majú nízke sebavedomie, osamelé ostávajú skryté v systéme bez pomoci. Je nesmierne dôležité rozpoznať varovné signály potenciálneho výskytu šikany a okamžite ju začať riešiť. Prejavy šikanovaného dieťaťa môžu byť rôzne a nemusí ísť vždy o šikanu, veľmi podobné varovné signály môžu vysielať aj depresívne, úzkostné alebo zneužívané deti. V každom prípade treba s deťmi komunikovať, aby sme rozpoznali, čo sa deje.

K častým varovným signálom šikanovania patria:

  • nevysvetliteľné drobné zranenia detí, odreniny, škrabance, modriny..
  • strata alebo poškodenie vecí, peňazí, oblečenia, kníh...
  • časté bolesti hlavy, brucha, celkový pocit únavy dieťaťa, predstieranie choroby
  • zmena stravovacích návykov, nechutenstvo...
  • zmeny v spánkovom režime, dieťa dlho zaspáva, často sa budí, máva nočné desy
  • zhoršenie školského prospechu, strata motivácie učiť sa a chodiť do školy
  • zhoršenie sociálnych väzieb, dieťa prichádza o kamarátov, nechce chodievať von...
  • výkyvy nálad, sebadeštrukčné správanie alebo ubližovanie iným, dieťa môže mať suicidiálne myšlienky

Úloha svedkov

Sociálna dynamika šikanovania sa netýka iba násilníkov a ich obetí, ale viacerých rovesníkov. Počas šikanovania niektorí rovesníci priamo (napr. aktívne podporia agresora) alebo nepriamo (napr. smiechom a povzbudzovaním) nabádajú k šikanovaniu, iní sa postavia za svojich rovesníkov (obete) a hovoria šikanujúcemu, aby prestal, alebo pomáhajú obeti. Okrem toho značný počet žiakov, ktorí sú si dobre vedomí šikany, sa situáciám vyhýbajú a nepridávajú sa ani na jednu stranu, keď sú svedkami šikany. Práve svedkovia však môžu mať kľúčovú úlohu pri zastavení šikanovania.

Úloha prevencie

Prevencia šikany je maximálne dôležitá nielen na pôde školy, ale aj priamo v rodinách všetkých detí, keďže tento fenomén je v spoločnosti dlhodobo prítomný.

Úloha školy:

Školy by sa mali pri riešení šikany zamerať na rozvíjanie sociálnych zručností detí, kde sa deti už od začiatku majú učiť ako nenásilne riešiť konflikty, byť tolerantní, vzájomne sa rešpektovať, nehodnotiť a prijímať inakosť druhých. Jedným z účinných nástrojov prevencie šikany je aj zvyšovanie sebadôvery detí, vedomia vlastnej hodnoty a toho, že je absolútne neprijateľné niekomu ubližovať a keď k tomu dôjde, okamžite vyhľadať pomoc. Škola by mala jasne deklarovať, že šikana je na škole neprípustná, mala by sa snažiť vytvárať dobrú sociálnu klímu, kde sa všetky deti cítia bezpečne a akceptované aj napriek svojim odlišnostiam.

Každá škola si musí vytvoriť a uviesť do každodenného života školy súbor pevných a reálne splniteľných opatrení a pravidiel, z ktorých je jasné, že šikanovanie sa nebude v žiadnom prípade tolerovať.

Úloha rodiny:

Rodičia by sa téme šikany nemali vyhýbať, ale práve naopak by mali s deťmi o nej otvorene komunikovať, budovať si vzájomnú dôveru, mali by byť pre deti príkladom toho, ako v pokoji a nenásilne riešiť problémy. Deti by mali vedieť, čo je to šikana a čo robiť, ak sa stanú jej obeťou. Rodičia by na druhej strane mali byť informovaní a vedieť rozpoznať varovné signály.

Multidisciplinárna spolupráca pri riešení

Šikanovanie nemusí mať na obeť len krátkodobý vplyv počas školského roka, ale aj dlhodobý. Dieťa si môže traumu z fyzického či psychického ubližovania odniesť až do dospelosti a len ťažko sa s tým vyrovná. Odborníci sa zhodujú, že šikanovanie ohrozuje psychické aj fyzické zdravie žiaka. Často ho poznačí na celý život, a ak agresor nie je potrestaný, obeť si odnesie do ďalšieho života pocit nespravodlivosti a krivdy.

Pri riešení šikany v pokročilom štádiu je preto nevyhnutná multidisciplinárna spolupráca odborníkov, spolupráca medzi školou, rodičmi a centrami poradenstva a prevencie.

Spracované s pomocou www.odpisemeti.sk, kde sa môžete dozvedieť viac informácií, tipov a návodov ohľadom tejto témy.

Mgr. Veronika Petrincová